Ilanis- Svet mágie a záhad
Would you like to react to this message? Create an account in a few clicks or log in to continue.



 
DomovPortálHľadaťRegistráciaPrihlásenie

 

 Severný prístav Arakis

Goto down 
AutorSpráva
Sayrus Esman

Sayrus Esman

Počet príspevkov : 8
Age : 41
Bydlisko : Vždy, všade, hociako

Severný prístav Arakis Empty
OdoslaťPredmet: Severný prístav Arakis   Severný prístav Arakis Icon_minitimeUt august 10, 2010 11:01 pm

*Už niekoľko hodín sa plaví tým prekliatym parníkom cez atlantickým oceánom priamo do oblasti, ktorej sa bežní smrteľníci až priveľmi obávajú. Bežní smrteľníci. Jasné, že medzi nich patrí i on, ale na človeka ako je on sa títo bežní smrteľníci nepozerajú moc často ako na niekoho, kto by patril medzi nich. Veď kto by sa už dobrovoľne nechal doviezť loďou starou snáď aj sto rokov priamo do stredu Bermudského trojuholníka? Snáď len on. On a šialený Kristoffer s jeho rozkošnou, no rovnako šialenou Priscillou. A práve jej môže poďakovať za to, že ho sem zatiahla. Nie, nebojí sa toho malého kúsku mora a ostrovčekov, kde sa údajne strácajú lietadlá, lode a iné nezmysly. Viac sa bojí toho, že zatiaľ, čo sa táto prekliata loď dopraví do jej prekliateho cieľu, nachladne a on celý svoj pobyt, ktorý by tu mal pretrpieť preleží v horúčkach niekde na dne oceána. Avšak živý a okrem prechladnutiu v naprostom poriadku. Teda aspoň tak si to magické miesto predstavuje podľa listov, ktoré jej Priscilla poslala. Ale ženské vždy preháňajú. A na tom nemení nič ani fakt, že Priscilla je na svoj mladý vek dosť dobrá vedkyňa. Skoro ako on. Vraj tam zažijem veci inak nezažiteľné. Vraj to proste musím vidieť. A do listu nezabudla pribaliť nejaké ďalšie veci. Lístok na tento parník, ktorý akoby sa mal každú chvíľu stretnúť na dne s Titanicom, a povolenie na pergamene s podpisom akejsi Genevieve Nyx Demoiselle. Ha, vtipné meno. Ešte k tomu riaditeľka školy Ilanis. Smiešne. Kto by to bol povedal, že v Bermudskom trojuholníku je život? Isteže, vedie sa niekoľko teórii. Podľa niektorých fanatikov tam žijú dinosaury, mimozemšťania, či zvyšok atlantídskej populácie. Možno Priscilla posledné mesiace žije v spoločnosti zeleno-sivých Marťanov. No nie je tá predstava vzrušujúca? Možno to bude mať na ňu nejaké vážne následky. Každopádne, nikdy neveril na to, že by v Bermudskom trojuholníku všetky tie veci mizli len tak z ničoho nič. Ale že tá podstata toho všetkého má nejaké vedecké vysvetlenie. Koniec koncov. Všetko ho má. Len treba hľadať a kto hľadá, ten nájde. Postaví sa zo starej drevenej stoličky, ktorú si doniesol ani nevie odkiaľ a preniesol si ju hore na palubu. Radšej vonku na palube, ako v nejakej komnate, kde by sa naňho mohol zvaliť strop. Tu vonku by mohol náhodou vidieť nejaký lietajúci tanier. Možno že na tých rečiach predsa len niečo bude. Poprípade by tu mohol stretnúť sestru Lochnenskej príšerky. Táto predstava ho obzvlášť pobavila, preto sa presunie ku zhrdzavenému kovovému zábradliu lode. Radšej sa oň moc neopiera, nechcel by skončiť v papuli sestry Lochnenskej príšery. Veď čo ak? Na tomto svete je možné všetko. Čím ďalej, tým viac sa o tom presviedča. A Priscilla ho v tom ešte viac uistila. Ale čím dlhšie sa na tomto vraku plaví, tým viac sa teší, keď loď dosiahne svoj cieľ. Samozrejme, ak to vážne nie je niekde na dne oceána. Rád uvidí tých Marťanov, s ktorými Priscilla obeduje. No okrem toho mu príde zvláštny i fakt, že ak neberie do úvahy posádku, ktorá sa mimochodom aj na túto obrovskú loď skladá len z troch ľudí, je na palube len on sám. A vlastne. Nie je na tom nič nezvyčajné. Ktorý normálny človek by dobrovoľne šiel do Bermudského trojuholníka. Teda ak neráta Krisa a Pris. Lenže tí by sa ani ďaleka nedali nazvať normálnymi. Zahľadí sa na tmavú hladinu oceána. Je to zaujímavé. Keď vychádzali z prístavu v Anglicku, obloha bola jasná. Tak isto i počas celej plavby až kým sa nezačali približovať k trojuholníku. Obloha sa začala zaťahovať. Všade naoko nič len more, mraky a hmla. No ani kvapôčka dažďa. Zaujímavé, no možné. Nie vždy je počasie prívetivé. Skríži ruky na hrudi a zamyslene zdvihne zrak na priestor pred sebou smerom, kde sa loď praví. Len hmla. Bermudský trojuholník sa zatiaľ ničím záhadným nepopýšil. Musí priznať, že ho to tak trochu sklamalo. No stále sa ešte niečo môže stať.
Stojí takto už niekoľko desiatok minút a stále nič zvláštne. Natiahne ľavú ruku pred seba aby si tak vyhrnul rukáv z hodiniek a pozrie na čas. Krátko pred dvanástou. Už cestuje sedem hodín. Koho to bol nápad ísť sem s parníkom? Radšej by bol niekde zašitý v labáku, alebo v knihách. Určite by to bolo záživnejšie než tá nuda tu. Ruku zdvihne k ústam a zívne do nej. Dnes vlastne ani nespal. Cez noc cestoval do prístavu, kde si pospal len pár minút, kým sa loď pripravila na odchod. A cez plavbu jednoducho nedokázal zaspať. A vlastne ani nechcel. Ešte by prišiel o niečo zaujímavé. No keď otvorí oči, ktoré samozrejme pri zívnutí prirodzene zatvoril, zabudne ruku opäť zložiť. Pred ním zrazu stoja postavy v tmavých plášťoch, očividne ošľahané morským vetrom. Rýchlo sa však stihne spamätať a ruku zloží. Na jeho tvári sa objaví pobavený úsmev.* Dobrý deň páni. Nepamätám sa, že by na lodi okrem mňa cestovali ešte nejakí iní pasažieri. Kde ste celý ten čas trčali? Mohli sme si skrátiť plavbu napríklad žolíkom, alebo len intelektuálnym pokecom. Každopádne, v jednom, alebo druhom by som vás pravdepodobne s ľahkosťou porazil. Nenaparujem sa, len vás predom upozorňujem, aby sa náhodou nestalo nejaké nedorozumenie a vy by ste ma obvinili z toho, že podvádzam. Avšak všetko to je len v matematike a vnímavosti. A samozrejme vám pomôže i dobrá pamäť, ale to hovoríme len o kartách, v tom pokeci by to bolo o čosi ťažšie, to musí priznať i ja, ale ak vás toto všetko eš... *Zastaví sa, keď si uvedomí, že bytosti jeho slová absolútne nezaujímajú. A približujú sa k nemu spôsobom, akoby sa vznášali. Navyše i v tomto dokonalom obedňajšom svetle im nie je vidieť pod kapucne, ktoré zakrývajú ich tváre. Spomenie si na stvorenia, ktoré Rowlingová opisovala v Harry Poterrovi a i keď mu to všetko príde divné, musí sa zasmiať.* Hej, demetori, čo tak si dať dole tie kapucne, nie je to voči mne fér, nemyslíte? *Dodá krátko, no i tak sa nezdá, že by postavy chceli svoje tváre ukázať.* Tak fajn... *Povie a pokrčí ramenami. Stále sa nebojí, len tu je istá neistota. Ale tú má on často. Hlavne keď sa pri svojich zvláštnych činoch zapletie do niečoho, do čoho by radšej nemal. * Povolenie. *Povie krátko jedna z postáv. Mužský hlas. Hrubý, no niečím zvláštny. Akoby to hovoril dvojhlasom. Pritom si je istý, že prehovoril len jeden z nich. Ale ako môžu jedny ústa vydávať dve rôzne tóniny? Vida, prvá záhadná vec. Začína to pomaly všetko naberať grády. * Povolenie. *Zopakuje osoba s rovnakým divným dvojitým hlasom. Možno má niečo na ústach. Nejaký ten stroj, ktorý vám mení hlas.* Povolenie? Ach, no jasné, tu je. *Povie s pobaveným úsmevom a z vrecka kabáta vytiahne pergamen s povolením, ktoré mu poslala Priscilla. Ak neuvidí tvár, teraz určite zazrie aspoň ruku. Ako inak by si ten dokument zobral? A vlastne, ako sa sem dostali? Nepočul nikoho prichádzať a ani si nikoho nevšimol. Uuu... zaváňa to tu tajomnom. Ešte viac ho pobaví, keď sa mu listina sama od seba vytrhne z ruky a vo vzduchu sa vznesie rovno pred jednu z bytostí, tak by ho i z pod veľkej kapucne mohla prečítať. Po krátkej chvíli sa postava otočí k druhej a kývne hlavou, potom sa otočia k Sayrusovi chrbtom a jednoducho akoby zmizli v hmle, ktorá sa za ten čas začala ťahať i palubou lode. Zvraští obočie a rýchlim krokom sa vyberie smerom, kde tí dvaja zmizli. Cestou strhne povolenie, ktoré ostalo levitovať vo vzduchu. I na to by sa dalo nájsť logické vysvetlenie. No nenarazí na nič iné, len na riadiacu kabínu s kapitánom. Na chvíľu sa zastaví a porozhliada po palube, no hmla mu bráni dovidieť ďalej než dva metre od neho. Ruky schová do vreciek kabáta a vstúpi do kabíny ku kapitánovi.* Tí muži... kam zmizli? Kto to bol? *Spustí na kapitána, ktorý pri jeho príchode ani neodvrátil zrak, ktorým uprene hľadel pred seba. AJ tak tam nemohol nič vidieť, veď všade naokolo je hmla.* To boli strážcovia. Strážia hranice ostrovov Ilanisu. Proste sa tu len objavia, overia povolenie a potom znova zmiznú. Vedia presne o každom tvorovi na lodi. To, že sa objavili znamená, že čoskoro budeme v prístave. Hmla sa možno pomaly zdvihne a vy budete môcť vidieť ostrovy. *Povie starec s tmavou vráskavou pleťou. To moc Sayrusa neuspokojilo. Avšak ak hovorí pravdu, čoskoro budú v cieli a on sa môže na všetko spýtať Priscilly. Už začína chápať, čo myslela tým neobyčajným. Ešte raz nepokojne pozrie na kapitána a vyjde späť na palubu k čelu lode. Po nejakom čase hmla skutočne začne rieknuť, i keď viditeľnosť je stále zlá. No po chvíli už dokáže jasne rozoznať obrysy veľkého ostrovu a pár menších popri ňom. Opäť sa zamračí v snahe zaostriť na ostrovy lepšie zrak, no čím dlhšie sa na ne pozerá, tým menej musí žmúriť, až kým sa hmla čisto nerozplynie a jemu sa nenaskytne čistý pohľad na cieľ tejto nekonečnej plavby. Na veľkom ostrove sa v diaľke týči pevnosť. Pravdepodobne jej zadná časť, no i tak dostatočne honosná. Pevnosť a okolo nich pár domov tvoriacich malé mestečko. V diaľke ostrova je týchto zhlukov domov ešte niekoľko, no toto bude zrejme prístavné mestečko. Spokojne sa usmeje . Nad hlavou mu preletí čajka a on sa už nevie dočkať, kedy sa konečne vylodia. Teší sa, až uvidí Priscillu a to, kvôli čomu ho sem zavolala.*
Návrat hore Goto down
 
Severný prístav Arakis
Návrat hore 
Strana 1 z 1

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Ilanis- Svet mágie a záhad :: RPG :: Okolie hradu-
Prejdi na: